Odkrývanie osobnosti Svetozára Hurbana Vajanského
Svetozár Hurban Vajanský bol výraznou postavou slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia. Svoj život naplnil usilovnou prácou pre slovenský národ, ktorý miloval.
Kto bol Svetozár Hurban Vajanský?
Svetozár Hurban Vajanský, vlastným menom Svetozár Miloslav Hurban, bol slovenský autor poézie a prózy, literárny kritik, publicista, ideológ, politik a výrazná postava slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia. Narodil sa 16. januára 1847 v Hlbokom ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady a pôvodne stúpenca Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra, a jeho manželky Anny Jurkovičovej. Meno Svetozár bolo neobyčajné aj v tej dobe – dostal ho po slávnom Srbovi Svetozárovi Miletičovi. Už od detstva sa pohyboval v kultúrne živom prostredí vďaka svojmu otcovi, čo formovalo jeho život i vzdelanie.
V štúdiu práva videl možnosť pomáhať národnej veci
Zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1867), kde sa spriatelil s básnikom Andrejom Sládkovičom. V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave (1867 – 1870) a štúdium napokon dokončil v Budapešti (1871). Už ako študent sa zapájal do čulého študentského života, najmä do činnosti študentského slovensko-srbského spolku Naprej, ktorý založil a bol aj jeho predsedom. Po skončení právnickej akadémie a krátkej koncipientskej praxi natrvalo spojil svoj život s Národnými novinami a časopismi Orol a Slovenské pohľady.
Verný národným ideálom, rodine a láske
Bratislava sa stala jeho osudovým mestom – spoznal tu svoju celoživotnú lásku – Idu Dobrovičovú, dcéru z rodiny významného sudcu, s ktorou sa v roku 1875 oženil a mal štyri deti. O ich vrúcnej a hlbokej láske svedčia mnohé, dodnes zachované listy, ktoré si vymieňali. V jednom z nich Vajanský písal: „Moja láska je rozdelená, predovšetkým moje srdce patrí ľudu, potom Tebe, Ty moja večne milá, drahá Idka!“ Napriek tomu, že bol Vajanský väčšinu času na cestách alebo vo väzení, o svojich najbližších sa vzorne staral. So svojimi deťmi mal veľmi vrúcny vzťah, čoho dôkazom sú aj úprimné dopisy, ktoré si s nimi vymieňal až do svojej smrti.
Svadobná fotografia Vajanského s manželkou Idou 4. 5. 1875. Fotograf: E. Kozics, Bratislava
(Literárny archív SNK, sign. K 23 186)
Ako tridsaťročný sa natrvalo usadil v Turčianskom Svätom Martine
V roku 1878 ho povolali do vojenskej služby ako jednoročného “dobrovoľníka”. V uniforme rakúsko-uhorskej armády sa musel zúčastniť na okupácii slovanskej Bosny a Hercegoviny a práve tento pobyt sa stal mocným impulzom pre jeho prvú básnickú zbierku Tatry a more (vyšla 1879). Po návrate z nej sa natrvalo usadil v neveľkom mestečku Turčiansky Svätý Martin, ktoré sa po memorandovom zhromaždení stalo centrom národného života.
Nastúpil do redakcie Národných novín ako šéfredaktor. Na tomto mieste zotrval až do konca života, ale popri tom sa venoval aj iným aktivitám. Pôsobil tiež ako interný spolupracovník časopisu Orol, neskôr od roku 1881 obnovil vydávanie časopisu Slovenské pohľady, okolo ktorého sústredil slovenský literárny a kultúrny život. Od roku 1894 až do smrti bol tiež tajomníkom ženského spolku Živena.
Vizitka Svetozára Hurbana Vajanského ako redaktora Národných novín
(Literárny archív SNK, sign. K 23 77)
Vášnivý vyznávač pravdy a spravodlivosti
Ako publicista sa vyznačoval vášnivým vyznávaním pravdy a spravodlivosti, začo bol aj väznený. Ostro reagoval na každú neprávosť, a tak sa dostával do sporu s vládnou mocou utláčajúcou Slovákov, čo neraz vzbudilo i medzinárodný ohlas.
Popri mnohostranných aktivitách bola u Vajanského na prvom mieste jeho záujmu literatúra. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej poézie, prózy aj literárnej kritiky. Bol predstaviteľom literárneho realizmu. Vo svojich dielach reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa či boja za zachovanie národa.
Nedožil sa toho, za čo žil a v čo veril
Vajanského srdce dotĺklo 17. augusta 1916, len dva roky od rozhodujúceho politického zlomu – rozpadu Rakúsko-Uhorska. Celý život usilovne pracoval na tom, aby slovenský národ takýto rozpad, ktorý očakával, prežil. Správu o jeho smrti priniesli na svojej titulnej strane aj Národné noviny 19. augusta 1916. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Spomienka na Vajanského sa bude konať aj v Prievidzi
Pri príležitosti stého výročia Vajanského úmrtia bol rok 2016 vyhlásený Maticou slovenskou za Rok Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý presiahne až do začiatku roka 2017, kedy si pripomenieme 170. výročie jeho narodenia. Matica slovenská v Prievidzi pripravila prednášku venovanú životu a dielu Vajanského, ktorá sa uskutoční 24. novembra o 16. hodine v sále Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi. Prednášať budú herec a recitátor Jozef Šimonovič a historik a riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. V rámci programu sa predstavia žiaci základnej umeleckej školy L. Stančeka v Prievidzi.
